Pavol Országh Hviezdoslav
POZDRAV
/úryvok/

Pozdravujem vás, lesy hory,
z tej duše pozdravujem vás!
Čo mrcha svet v nás skvári, zmorí,
zrak jeho urknul, zmámila
lož, ohlušila presila:
vy k žitiu privediete zas,
vy zkriesite, vy zotavíte,
z jatrivých vyliečite rán,
v opravdu priamom, bratskom cite
otvoriac lono dokorán

Starodávne Slovensko

Naša vlasť je krásna, oplýva bohatstvom žírnych polí, hučiacich riek, potokov a nádherných lesov, v ktorých sa ozýva štebot spevavého vtáctva. Naši predkovia prišli do našej vlasti z krajov, ktoré sa rozkladajú na sever a na severovýchod od Tatier. Odtiaľ sa niektorí rozišli na východ, niektorí na juhozápad a iní dolu na juh, /Srbi, Chorváti, Slovinci/. Slovenská vlasť v dávnych časoch nebola taká, ako je teraz. Neboli tu úrodné polia, záhrady, nebolo dedín, ciest. Zem bola väčšinou hornatá a pralesovitá. Zveriny bolo veľké množstvo, ale nebolo dostatok úžitkových zvierat. Vo vysokej tráve sa pásli tury, mohutné rohaté zubry, podobné nášmu rožnému statku. Je isté, že naši predkovia ich tu našli, veď podľa nich pomenovali obce, vrchy a iné miesta, napríklad Zubrohlava, Turany, Turá, Turá Lúka, Stará Turá, Zubrica, Zuberec. Aj pomenovanie vrchu Zobor v Nitre je pravdepodobne odvodené od zubra. Usilovní ľudia sa pustili do práce. Klčovali pralesy, začali stavať domy a zakladať dediny. Z lesnej a lúčnej pôdy vytvárali ornú pôdu a záhrady. Začali pestovať rôzne poľnohospodárske plodiny, priviezli si rožný dobytok a iné úžitkové zvieratá. Dedín pribúdalo, zväčšovali sa polia, vzrástol počet obyvateľov a zem odmieňala ľudí za ich prácu bohatou úrodou. Koľko potu vycedili praotcovia na tejto slovenskej zemi, až ju tak zveľadili! Oni dávno už zhnili v hroboch, neostalo po nich ani prachu, ale výsledok ich práce žije, my ho užívame, nám slúži. Kvôli nám sa namáhali, pre nás bránili svojou krvou túto zem proti nepriateľom, prosili Boha, aby ju chránil a zachoval. Preto je pre nás zem slovenská vzácne dedičstvo, posvätené potom a krvou našich praotcov a pradedov. Pre Slováka milšej krajiny ako Slovensko na svete niet.

Vladimír Kolada